Turistika
  • Vodný raj Vyhne - 300 metrov pozri samostatný link www.vodnyrajvyhne.sk aquapark má celoročnú prevádzku.

  • Kamenné more - 150 metrov  Prirodna rezervacia Kamenne more bola vyhlasena v roku 1937 na navrh Mestskej rady Banskej Stiavnice. Jej rozloha je 13,30 ha a samotne Kamenne more zabera plochu priblizne 5ha. Ide o najvacsie ryolitove kamenne more vo vulkanickej casti Karpat.

    Blokove sutiny pri upati ryolitoveho telesa nazorne dokumentuju procesy rozpadu ryolitovych lavovych foriem. Mohutny subor kamennych blokov vznikol ucinkom zvetravania v periglacialnych podmienkach pravdepodobne za pomoci zemetrasenia. Pro pohlade zhora mozeme nazorne vidiet gravitacne triedenie balvanov. Kym pri upati svahu su sustredene tie najvacsie, smerom dohora sa ich valkost zmensuje. Kamenne more je budovane cervenkastym az fialovym ryolitom vrchnomiocenneho veku. Na niektorych balvanoch su viditelne vystupujuce cervene jaspitove a biele kremenne zilky. Vzhladom na vysoky obsah kremena prevlada pomale obrusovanie jednotlivych balvanov. V minulosti bol ryolit niekolko desatroci pouzivany na vyrobu mlynnskych kamenov. Tato cinnost silne poskodila strmy svah a vyssie polozena sutina zavalila znacnu cast svahu . Vyroba bola zastavena v r.1936 vdaka vyhlaseniu Kamenneho mora za prirodnu rezervaciu.

    Vegetacia prirodnej rezervacie je charakteristicka dvoma odlisnymi formaciami. Prirodny ramec Kamenneho mora vytvaraju lesne porasty a pionierska vegetacia balvanitej sute. Z rastlinstva je zaujimavy vyskyt vzacnych druhov lisajnikov a v obmedzenej miere aj machov. Z hladiska zoologickeho je Kamenne more vyznamnou lokalitou viacerych chranenych a zriedkavych druhov zivocichov najma plazov, z ktorych je typicka jasterica murova [Podarcis muralis], v prilahlych lesoch ziju rozne druhy spevavcov a dravcov.

  • Mesto Banská Štiavnica - 12 km Sitno, vznešené Štiavnické vrchy, ktoré boli vyhlásené za chránené územie, ležia na rozhraní dvoch klimatických typov. To sa odráža na prelínaní teplomilných prvkov flóry a fauny s karpatskými horskými prvkami. Sú najväčším vulkanickým pohorím na Slovensku a sú bohaté na minerály. Majú pestrú sieť značených turistických a náučných chodníkov pre náročných i menej zdatných turistov a množstvo atraktívnych cyklotrás. Na turistických trasách je možné vidieť viacero prírodných i technických pamiatok a obdivovať čarovnú krajinu.
    Najvyhľadávanejším miestom je najvyšší vrch Sitno. Andezitové steny na jeho juž nej strané sú vhodné a na skalolezenie. Samotný vrchol bol osídlený už v období praveku. Je tu i rozhľadňa, odkiaľ je úžasný výhľad. Po túre je najlepšie vykúpať sa. Štiavnické tajchy sú fenoménom, ktorý nemožno obísť.Romantické jazierka sú vlastne umelé vodné nádrže, postaavené najmä v 18. storočí. Ich účelom bolo zhromažďovať dostatok vody na pohon banských a upravárenských zariadení. Bolo ich vyše 60 a boli pospájané systémom vodných jarkov a štôlní. Tie ktoré sa zachovali sa niektoré v lete využívajú na rekreácii a práve Počúvadlo je jedno znajznámejších. Toto rekreačné stredisko ponúka výborné možnosti na rekreáciu s ubytovaním v našich penzionoch či v hotely. Sú tu bohaté ponuky stravovania a kultúrneho i športového vyžitia. Blízkosť Banskej Štiavnice a krás celého regiónu dáva veľké možnosti a nezabudnuteľné zážitky, ktoré Vás očaria na celý život. Ste srdečne vítaný...

    Lesopark Počúvadlo umožňuje návštevníkom obnoviť svoje fyzické i duševné sily. Územie lesoparku ponúka dve značkované turistické trasy, jednu náročnejšiu a jednu menej náročnú s možnosťou oddychu na lavičkách, ktoré sú po celej trase.

    Vyhliadky sú veľmi atraktívnou časťou lesoparku, umožňujú výhľad na okolitú prírodu a krajinu a vhodne sa spájajú s cieľovými miestami vychádzok. Vybudované sú tri zverničky - jelenia, diviačia a tretia pre ovce a kozy. V lesoparku môžete uvidieť aj somárika a troch poníkov, na ktorých môžete povoziť Vaše deti.

    Lesopark na Počúvadlianskom jazere ponúka rekreáciu pre všetky vekové kategórie.

  • Termálne kúpele Sklené Teplice - 11 km

  • Plochá dráha Žarnovica - 10km , Zlatá prilba Žarnovica, Autoslide Žarnovica

  • Lyžiarske stredisko SALAMANDA Hodruša-Hámre - 14 km -  /1450m zjazdovka/

    SALAMANDRA Resort je najjužnejšie situovaným strediskom na Slovensku. Vďaka tomu je najbližšie dostupným lyžiarskym strediskom s lanovkou pre lyžiarov zo západného a južného Slovenska. Patrí medzi najzaujímavejšie lyžiarske strediská na Slovensku vďaka svojej severozápadnej orientácii lyžiarskeho svahu, optimálnej náročnosti a relatívne chladnému zimnému počasiu.Stredisko je atraktívne svojou modernou štvorsedačkovou lanovkou s bublinami, bezkontaktným turniketovým systémom, moderným zasnežovacím systémom, prírodným jazerom, tzv. tajchom, a kvalitným zázemím potrebným na profesionálnu prevádzku počas zimnej sezóny.

  • Mesto Kremnica 34 km Mincovňa Kremnica

    Raziareň mincí v premenách času

    Raziareň mincí možno nazvať srdcom každej mincovne. V raziarni vrcholí vysoko odborný a technologicky veľmi presný proces spracúvania mincových zliatin razbou mincí.
    Dôkazom historickej dôležitosti raziarne pre existenciu štátu môže poslúžiť fakt, že celé jej zariadenie bolo po každej z dvoch svetových vojen buď násilne vyvezené alebo zničené.
    Raziareň mincí vznikla pri generálnej prestavbe mincovne v rokoch 1881 - 1889 a stala sa súčasťou súboru budov pochádzajúcich z polovice 15. storočia. Ide o unikátne zachovaný priestor s časťou historického zariadenia. Od roku 1892 po zavedení rakúsko-uhorskej meny bola zariadená raziacimi strojmi typu Uhlhorn, ktoré dodal ich vynálezca a výrobca Diederich Uhlhorn z nemeckého Grewenbreuchu. Niekoľko strojov pochádzalo zo zrušených sedmohradských mincovní v Nagy Bányi a Alba Iulii na území dnešného Rumunska. V raziarni pracovalo po jej dokončení 14 strojov typu Uhlhorn a 2 stroje typu Loewe. Celé zariadenie poháňal prostredníctvom doteraz zachovalej transmisie parný stroj.

    Po prvej svetovej vojne dala maďarská vláda odviezť všetky stroje do hlavného mesta nového maďarského štátu.
    Ministerstvo novej ČSR obstaralo u firmy Vulkan Maschinenfabrik A.G. vo Viedni dodávku základného vybavenia mincovne, ktorého najdôležitejšou súčasťou bolo 12 raziacich strojov troch vzorov rozdelených podľa dosiahnutého tlaku: 50, 80, a 120 ton.
    Ako prvý bol uvedený do činnosti stroj č. 4 dňa 2. júna 1921. Vtedy boli vyrazené prvé dvadsaťhalierniky prvej ČSR.
    Tieto raziace stroje boli vôbec prvými strojmi v mincovni, ktoré poháňala elektrická energia.
    Na strojoch značky Vulkan sa razili mince nepretržite do roku 1945. Nemecké vojsko počas ústupu časť zariadení a zásoby mincových kovov odvlieklo a raziace stroje zničilo výbušninami.
    Ihneď po oslobodení sa začala intenzívna činnosť na rekonštrukcii celej mincovne. Už 26. marca 1946 sa začali na 10 strojoch Vulkan a 2 strojoch značky Schuller raziť jednokorunové mince obnovenej ČSR.

    V polovici šesťdesiatych rokov došlo k zvýšeniu efektivity razby pridaním zariadení na automatické podávanie mincových platničiek. Tak mohol jeden pracovník obsluhovať až tri stroje naraz. V tom čase začínala kremnická mincovňa raziť čoraz viac mincí najmä pre bývalé koloniálne štáty v Afrike. Kapacita výroby na tradičných strojoch už nestačila pokrývať potrebu. Strojový park sa postupne modernizoval. Počet strojov Vulkan s kadenciou 70 úderov za minútu sa postupne zmenšoval. V rokoch 1977 - 1979 sa ich počet zmenšil o šesť. Od roku 1986 používa jeden stroj na razbu pamätných medailí bývalá mincovňa olomouckých arcibiskupov v Kroměříži na Morave. Zostávajúcich päť strojov zostalo na pôvodnom mieste.
    Raziace stroje značky Vulkan sú účtovne odpísané na nulovú hodnotu už niekoľko desaťročí. Jednoduchá konštrukcia s možnosťou vlastnej údržby umožňuje aj naďalej ich využívanie.
    Okrem Vulkanov sa na razbu mincí používali aj 2 stroje od firmy Schuller z Göpingenu v Nemecku. Boli vyradené v roku 1974. V rámci modernizácie strojového vybavenia raziarne kúpila mincovňa 4 kusy raziacich strojov od belgickej firmy Raskin, na ktorých sa skončila razba v rokoch 1980 - 1984. Od roku 1969 mincovňa používala 3 kusy strojov Schuller. Od roku 1974 dodáva raziace stroje nemecká firma Gräbener.

    Roku 1984 bola dokončená nová raziareň mincí v rámci nového závodu mincovne. Razba mincí v starej raziarni sa skončila postupne v prvom polroku 1986. V starej raziarni zostalo posledných päť Vulkanov. Na dvoch najťažších z nich, vzoru Pmg, sa razia dodnes najmä vojenské dištinkcie a odznaky.
    O úcte našich predchodcov k tejto technike svedčili i pamätné tabuľky osadené na stroji č. 4 na pamiatku obnovenia razby mincí po každej z oboch svetových vojen. Originály tabuliek museli byť z ideologických dôvodov zo stroja odstránené a dnes sú súčasťou expozície Národnej banky Slovenska - Múzea mincí a medailí.
    Zachovaný súbor historických raziacich strojov značky Vulkan v priestoroch pôvodnej starej raziarne tvorí technickú historickú pamiatku nadnárodnej kategórie. Na týchto strojoch a v týchto priestoroch sa razili miliardy kusov mincí nielen pre vlastnú krajinu, ale aj pre desiatky štátov celého sveta.

    Roku 2006 pripravila Mincovňa v priestoroch starej raziarne mincí expozíciu mincovej techniky. Do voľných priestorov raziarne tak pribudli stroje charakterizujúce jednotlivé etapy technologického postupu výroby mincí. Jeden z historicky najzaujímavejších priestorov mincovne - stará raziareň - sa tak stal súčasťou prehliadkovej turistickej trasy kremnickej mincovne.

    V závere roka 2008 vyrazila Mincovňa Kremnica aj nové slovenské euromince. Tie už boli vyrobené v novej modernej raziarni, ktorá vznikla generálnou rekonštrukciou výrobných priestorov v pôvodnej budove v historickom centre Kremnice, kde Mincovňa stojí už od polovice 15. storočia. Priestory raziarne, ktoré patria medzi najdôležitejšiu časť mincovne, sú od jesene 2008 sprístupnené verejnosti ako súčasť expozície mincovníctva MK. Návštevníci tak majú jedinečnú možnosť vidieť nové, moderné raziace stroje priamo pri razení mincí.

    Cykloturistika

    Banská Štiavnica a jej okolité prírodné scenérie Štiavnických vrchov, historické pamiatky a ojedinelá sústava umelo vytvorených jazier - tzv. tajchov,  láka mnoho domácich i zahraničných turistov. Mesto Banská Štiavnica sa podieľa na vytvorení systému cyklotrás, ktorý bude ponúkať kompletné služby pre cykloturistov.


    Región Banskej Štiavnice poskytuje veľmi dobré podmienky pre cykloturistiku, či už na turistických alebo na horských bicykloch. Stovky kilometrov terénnych a prírodných ciest po lúkach a cez lesy, množstvo singletrackov a najmä unikátne banské jarky sú atraktívnym prostredím pre horskú cyklistiku rôznej náročnosti. Dopĺňajú ich ďalšie stovky kvalitných asfaltových ciest, vhodných pre trekingové a väčšinou aj pre cestné bicykle. Sústava značených aj neznačených trás zavedie cykloturistov a horských bicyklistov na miesta s krásnymi výhľadmi, ale aj do hlbokých lesov a malebných prírodných zákutí. Na bicykli je ľahké dostať sa skoro ku všetkým tajchom, k pamiatkam a na atraktívne miesta regiónu.

     Cyklisti v okolí Banskej Štiavnice

    Miestne cyklokluby SCK Hámrik a Mtbiker Hodruša-Hámre postupne značia trasy pre horské aj trekingové bicykle. Od  roku 2008 pribúdajú každý rok nové úseky a celé trasy.
    Trasy sú značené podľa platnej normy Cykloturistické značenie, t.j. maľovanými „C" a stĺpikmi so smerovkami. 

    Členovia cykloklubu MT Biker Hodruša-Hámre spolu s ďalšími dobrovoľníkmi v roku 2010 vyznačili a odovzdali do užívania 100 km tratí projektu BAJKOM K TAJCHOM.

    Trate určené pre horských cyklistov Vás prevedú krásnou prírodou Štiavnických Vrchov v regióne Štiavnicka, ktorý je popretkávaný jedinečným systémom banských jarkov a tajchov. Na stránkach www.bajkomktajchom.sk získate mapy, GPS dáta, informácie o histórii a prírode.


    V regióne Banskej Štiavnice je aktívna aj certifikácia Vitajte, cyklisti!, ktorej cieľom je prispôsobiť cykloturistom ubytovacie a stravovacie zariadenia a turistické ciele. Certifikované je aj Informačné centrum Banská Štiavnica, ďalšie certifikované zariadenia v regióne Banskej Štiavnici nájdete na http://www.vitajtecyklisti.sk/zariadenia.html



    Banskoštiavnický cyklomaratón
    V Banskej Štiavnici sa každoročne koná Bankoštiavnický horský cyklomaratón, jeden
    zo série MTB maratónov.

    Trasa cyklomaratónu MTB série v okolí Banskej Štiavnice: 
    Červená studňa - Horná Roveň - sedlo Pleso - sedlo Peciny - sedlo Krížna - Ilija - Povrazník - Drieňová - Bajtava - Jergištôlňa - Studený vrch (Červená studňa po žltej značke)

    Charakter: ťažká scénická trasa s výraznými prevýšeniami a miestami rozbitým kamenistým povrchom, vhodný prejazd oboma smermi.

    Maratón
  • a lyžiarske stredisko Skalka /1200 m  nad morom/

  • Ski KRAHULE - večerné lyžovanie denne.

    Nástupná stanica vlekov je v n.v. 900 a výstupná 1060 m n.m. Prevádzkujeme 4 vleky a 4-sedačkovú lanovku POMA GALSKI s rôznymi stupňami obtiažnosti zjazdoviek, ktoré upravujeme 2x denne. Dve hlavné zjazdovky zasnežujeme technickým snehom.

    Počas večerného lyžovania je 4-sedačka v premávke každý deň.

    Detský lanový vlek - ideálna lyžiarska škôlka je zadarmo.

    POMA 4-sedačka
    850 m     2400 osôb/hod.
    POMA H130
    750 m     1000 osôb/hod.
    POMA H80
    750 m     800 osôb/hod.
    P300
    300 m     600 osôb/hod.
    Detský lanový vlek
    100 m     200 osôb/hod.
    P300
    450 m     600 osôb/hod.
  • Zrúcanina hradu Revištské  Podzámčie - 8 km

    img_5428-mediumZrúcanina hradu leží vo výške cca 310 m n.m. 4 km na sever od mesta Žarnovica (časť Revištské Podzámčie) na ostrožnom výbežku Čierneho vrchu pohoria Vtáčnik, vlastne na pravom brehu rieky Hron, ktorá tu vytvára veľký meander. Hradný ostroh je kryštalického pôvodu, dnes zalesnený starším lesným porastom, jeho svahy sú strmé, ťažko prístupné. Veľmi pôsobivá ruina hradu je zasadená do idylického prostredia roztrúsených lazov na predhorí Vtáčnika, kde sa striedajú zmiešané lesy s voľnými lúkami, využívanými na pastvu. Vlastný hrad poskytuje nezabudnuteľný pohľad na Hronský úval a priľahlú oblasť Štiavnických vrchov.

    Prístup na hrad je prijateľný pre akúkoľvek vekovú kategóriu. Je možné použiť železnice ŽSR (trať Nové Zámky – Zvolen), vystúpiť na zastávke Bzenice, kde nás miestna komunikácia zavedie do miestnej časti Bukovina, ktorú míňame po pravej strane, pričom asfaltovú cestu opúšťame pri „poslednom dome”, kde pokračuje poľná cesta, v smere po prúde Hrona. Po chvíli vstupujeme do lesa a mierne sa vlniaca cesta nás dovedie na lúky, po ktorými tečie Hron, ktorý nás bude ďalej sprevádzať, lebo cesta síce opäť vstúpi do lesa, ale drží sa tesne nad brehom Hrona. Nakoniec vyúsťuje do obce Revištské Podzámčie, nad ktorou sa vypína ruina hradu. Tu je možné táboriť na brehu Hrona a využiť aj služby príjemnej reštaurácie, od ktorej mierne stúpajúca vozovka nás približuje k cieľu. Ešte raz musíme opustiť vozovku a to asi po 200 m chôdze, keď sa dostaneme za ostroh, na ktorom stojí ruina, kde odbočujeme na lesný chodník cez otvorený dvor starého domca. Chodník po strmom výstupe ústí do hradnej brány. Zo zastávky Bzenica až po hrad je to 2,5 km. Autom je ľahké sa dostať až do Revištského Podzámčia tak, že odbočíme z hlavnej cesty 1. triedy (Zvolen – Žarnovica) a od reštaurácie pokračujeme po spomínanej trase pešo.

  • Splav Hrona na pltiach / od Budče po Revište, dĺžka 22 km/

    Splavovanie Hrona

    Rieka Hron je najdlhšou, najpopulárnejšou a údajne najkrajšou a najzaujímavejšou riekou medzi vodákmi na Slovensku. Pramení pod masívom Kráľovej Hole v Nízkych Tatrách, na svojej takmer 300 km dlhej púti preteká celým stredným Slovenskom až k Štúrovu, nedaľeko od ktorého sa vlieva ako ľavostranný prítok do Dunaja.

    Charakter Hrona sa mení v závislosti od krajiny ktorou preteká od divokého horského potoka cez úzku a rýchlu podhorskú rieku obtiažnosti WW II resp. WW I v hornej časti po Banskú Bystricu, cez najpopulárnejšiu strednú časť od Bystrice do Kozároviec s obtiažnosťou WW I resp. ZW C, až po širokú, rozliatu a meandrujúcu rieku obtiažnosti ZW B v Nížine od Slovenskej brány po sútok s Dunajom.

    Splav Hrona je nádherný vodácky zážitok, porovnateľný so zážitkom z niektorej z veľkých českých riek so všetkým, čo k takému splavu patrí, včítane nutnosti prispôsobiť sa aktuálnnemu vodnému stavu, všadeprítomným hatiam, výstavbe MVE, či prekládke koryta kvôli výstavbe rýchlostnej cesty.

  • Rybolov  na jazerách v okolí Banskej Štiavnice alebo na rieke Hron    

    Rybolov

     

    Rybári na tajchoch v okolí Banskej Štiavnice

    Rybolov na jazerách a potokoch

     

    Každý kto obľubuje rybárčenie musí aspoň raz navštíviť okolie Banskej Štiavnice. Tu sa vám ponúka možnosť rybolovu v štrnástich jazerách a troch potokoch, ktoré sú rozdelené na dva revíre - kaprový a pstruhový. Samozrejme, že sú osadené aj inými rybami ako napr. kapor, karas, lieň, ostriež, šťuka, zubáč, biela ryba, amur, pstruh jazerný, úhor, pleskáč.

     

    Na Vindšachtskom jazere si môžete vyskúšať tzv. rybolov "CHYŤ A PUSŤ".

                                                           

  • Kúpanie v jazerách v okolí Banskej Štiavnice - 12 km 

  • Nová Baňa- Pohronské múzeum - 19 km

  • Svätý Anton- múzeum - 20 km Nachádza sa tu jedinečná poľovnícka expozícia na Slovensku a vzácna umeleckohistorická expozícia. Jej súčasťou je pôvodný mobiliár: vzácne výzdoby stien, nábytok, majolikové pece, lustre a výtvarné diela. Skvostom expozície je zlatý nábytok, svadobný dar francúzskej kráľovnej Márie Antoinetty. V areáli kaštieľa sa každoročne začiatkom septembra konajú Dni Sv. Huberta, celoslovenské slávnosti poľovníkov a priateľov prírody.

    október-apríl/October-April: Ut-So/Tu-Sa 8.00 - 15.00
    máj-september/May-September: Ut-Ne/Tu-Su 8.30 - 16.00
    júl-august/July-August: Po-Ne/Mo-Su 9.00 - 17.30

  • Banské múzeum v prírode Banská Štiavnica - 13 km
  • Otváracie hodiny / Opening Hours:

    apríl-jún,september,október/April-Juni,September,October: Ut-Ne/Tu-Su  9.00 - 17.00
    júl-august/July-August: Po/Mo 12.00 - 17.00, Ut-Ne/Tu-Su  9.00 - 18.00
    november-marec/November-March: Zatvorené z dôvodu údržby. Možnosť vstupu pre min. 5 osôb (potrebné telefonicky konzultovať na t.č. 045/691 29 71).

  • Banská Štiavnica- Nový zámok - 13 km

  • Banská Štiavnica- Starý zámok - 13 km

 

© MarHa 2007